Prevencia dehydratácie u psov: ako zabezpečiť správnu hydratáciu?

Potreba vody sa líši v závislosti od fyziologického stavu zvieraťa, jeho veku, druhu fyzickej aktivity, stravy, zdravotného stavu a vonkajších podmienok, ako je teplota prostredia. Organizmus psa sa dokáže vyrovnať so stratou takmer celého telesného tuku alebo polovice hmotnosti bielkovín, ale strata približne 10 - 15 % vody sa už môže ukázať ako fatálna.

Aké sú najčastejšie príčiny dehydratácie u psov?

Ak je množstvo vody v tele nedostatočné, zvyšuje sa riziko dehydratácie. Príčinou môžu byť ochorenia, pri ktorých dochádza k strate tekutín, napríklad hnačka, zvracanie, chronické zlyhanie obličiek v jeho počiatočných štádiách alebo jednoduchá urémia. Posledné uvedené ochorenie je spojené s nedostatkom antidiuretického hormónu, ktorý vedie k zvýšeným stratám vody vo veľkom množstve moču. Dehydratácia je bežná aj u psov užívajúcich diuretiká alebo glukokortikosteroidy. Na druhej strane je dôležité množstvo prijatých tekutín, čo je u niektorých psov často problém. Nezriedka dochádza k dehydratácii aj v dôsledku toho, že majiteľ nedáva psovi dostatok vody, keď má pes intenzívny pohyb alebo v horúcom počasí. Ak váš pes prijíma dostatočné množstvo vody, a napriek tomu pozorujete príznaky dehydratácie, je vhodné navštíviť veterinára.

Aké sú príznaky dehydratácie psa?

Poznanie príznakov a určenie príčiny dehydratácie psa umožňuje majiteľovi rýchlo reagovať a odhaliť potenciálne vážne ochorenia skôr, ako sa stanú život ohrozujúcimi.

Príznaky dehydratácie u psov sú:

• strata elasticity kože,
• strata chuti do jedla,
• zvracanie s hnačkou alebo bez nej,
• znížená hladina energie a letargia,
• zriedkavé močenie,
• dýchavičnosť,
• zapadnuté, suché oči,
• suchý nos,
• suché, lepkavé ďasná,
• svalové kŕče.

Aké sú účinky dehydratácie na organizmus psa?

Závažná dehydratácia organizmu môže viesť k šoku, ktorý bezprostredne ohrozuje život. Nezriedka ho sprevádza porucha vedomia alebo dokonca strata vedomia. Je spôsobený celkovým rozšírením ciev a poklesom krvného tlaku sprevádzaným znížením objemu krvi. Šok u psa si vyžaduje okamžitý veterinárny zásah a zavedenie intravenóznej tekutinovej terapie. Perorálne rehydratačné tekutiny v tomto štádiu nie sú účinné na obnovenie rovnováhy organizmu. Liečba dehydratácie, ktorá spôsobila šok, si vyžaduje aspoň niekoľko hodín intenzívnej tekutinovej terapie. Po stabilizácii zvieraťa by sa malo vykonať stanovenie kreatinínu na posúdenie funkcie obličiek.

Ako zabrániť dehydratácii u psa?

Mačky aj psy upravujú svoj pitný režim v reakcii na zmeny vlhkosti stravy. Zvieratá na suchej strave sú v inom fyziologickom stave ako zvieratá konzumujúce vlhkú stravu. Prijatie dennej porcie suchej potravy v krátkom čase spôsobí, že pes bude v stave miernej dehydratácie, kým sa deficit vody nedoplní.

Voda je základný prvok, ktorý sa v štúdiách o výžive zriedkavo zohľadňuje. Liečba viacerých dôležitých a bežných ochorení vrátane ochorenia obličiek zahŕňa pokusy o zníženie koncentrácie moču, čo sa v mnohých prípadoch stáva výzvou. Spoľahlivou metódou je zvýšenie príjmu tekutín zavedením vlhkého krmiva s vysokým obsahom vody (nad 65 %). Zavedenie krmiva, ktoré spĺňa toto kritérium, alebo namáčanie suchého krmiva je dobrým riešením. Samozrejme, všetky zmeny musia byť pre psa prijateľné.

U zdravého zvieraťa je lepšie predchádzať dehydratácii ako liečiť jej následky.

1. Predovšetkým dbajte na to, aby mal pes v miske vždy čerstvú vodu - misku treba aspoň raz denne umyť a naplniť čistou vodou.
2. Po prechádzke je dobré dať psovi misku do ruky; to je zvyčajne dostatočná motivácia na pitie. Je vhodnejšie prijímať menšie množstvá tekutín v kratších intervaloch než veľké množstvo naraz, najmä u veľkých plemien, pretože to môže viesť k roztiahnutiu žalúdka a/alebo jeho torzii. Ak zviera pije príliš málo vody, je možné do vývaru primiešať trochu mäsa, ktoré mu dodá chuť. Niekedy sa psy zdráhajú používať kovové misky, takže ak sa zviera zdráha piť vodu a obzerá sa po iných zdrojoch, je vhodné misku vymeniť.
3. Niektoré psy, podobne ako mačky, dávajú prednosť pitiu tečúcej vody - preto môžete zvážiť zaobstaranie vodnej fontány. Sýtená voda by sa vášmu zvieraťu nemala podávať, pretože oxid uhličitý, ktorý obsahuje, potláča pocit smädu tým, že dráždi nervové zakončenia v stene žalúdka.

Koľko vody by mal pes denne prijať?

Proces starnutia výrazne ovplyvňuje príjem vody. U starších psov bola pozorovaná znížená túžba po príjme tekutín a potravy. Voda je pre život nevyhnutná látka a nedá sa nahradiť. Preto je u starších psov mimoriadne dôležitá kontrola množstva vypitej vody alebo prijatej potravy, ktorá má aj transportnú funkciu pre živiny. Jeden z najjednoduchších vzorcov, ktorý ukazuje, ako vypočítať potrebu vody, súvisí s množstvom prijatej energie. Vychádza z toho, že koľko kilokalórií energie zdravé zviera spotrebuje, toľko mililitrov vody by malo denne vypiť. Možno predpokladať, že tento vzorec pre staršie zvieratá možno použiť ako základ pre výpočet minimálnej potreby vody. V prípade dehydratácie by sa však mal použiť presnejší výpočet.

Aký význam má správna hydratácia pre dobré zdravie?

Štúdie na ľuďoch ukázali, že starší ľudia prijímajú výrazne menej tekutín. Približne 20-30 % seniorov vykazuje rôzne stupne príznakov dehydratácie, ktoré sú často spôsobené zníženým pocitom smädu. Dokonca aj u zdravých ľudí a zvierat môže dehydratácia viesť k oslabeniu imunitného systému, zhoršeniu nálady a viacerým kognitívnym poruchám. Má tiež negatívny vplyv na príjem potravy. Pravidelné pitie dostatočného množstva vody preto niekedy môže čiastočne obnoviť chuť do jedla. Je preto veľmi dôležité sledovať príjem vody v tekutinách a v potrave. Odporúča sa tiež vyhýbať sa náhlym a veľkým zmenám v kŕmnom a pitnom režime psa, pretože hoci z ľudského hľadiska môžu byť vnímané pozitívne, pre niektoré zvieratá sú zdrojom stresu, ktorému by sa mali vyhnúť. Preto je rozumné robiť zmeny u zvierat dostatočne skoro, ak je to možné, a oboznamovať ich s rôznymi krmivami a príchuťami, aby sa predišlo situácii, keď sa ošetrovateľ pri odporúčaní zmeny stravy stretne s odmietnutím.